Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views :

#ukážka #postapo #sci-fi #kapitola8

/
/
/
165 Views

Dva dni po tej obrovskej katastrofe, ktorá si však vyžiadala iba prekvapivo málo životov, objavili záchranári spálený a polorozpadnutý modul, v ktorom ležal zakliesnený nehybný muž. Privolaní zdravotníci sa okamžite pustili do jeho oživovania, ale zistili, že iba omdlel. Nechápali, ako mohol prežiť ten požiar, pretože regeneračné moduly neboli prispôsobené do extrémnych podmienok.

     Odniesli ho na ošetrovňu, kde sa naňho prišiel pozrieť doktor Vash a čakal, kým precitne. Bol zvedavý, ako sa mu podarilo prežiť. Pacienta napojili na infúziu a celú dobu monitorovali jeho životné funkcie. Nepretržite spal a oči sa mu za pevne zavretými viečkami neprestajne pohybovali ako v zlom sne. Padli návrhy, aby ho jednoducho prebrali šokovou metódou, keďže adrenalín neúčinkoval, ale Vash to kategoricky zamietol. Dokonca ani dvojitá dávka Deoyxu Petra neprebrala, a to, ako sa vyjadril jeden člen zdravotníckeho personálu, by vzkriesilo aj mŕtveho. Vonkoncom to nechápali.

     Bol pod nepretržitým dvadsaťštyrihodinovým dohľadom a tak nikomu neušiel fakt, že každú noc plače. Spoza viečok sa neprestajne rinuli vodopády sĺz a ani ostré svetlo, prihováranie sa alebo hlasné zvuky ho nedokázali prebrať. Jednoducho nevnímal, a keď mu otvárali viečka, očami iba neprítomne blúdil po miestnosti a nikoho nespoznával. Zhodli sa na tom, že mu musia dať čas.

     Plné vedomie nabral až o dva týždne skoro ráno. Pohľadom blúdil po miestnosti, až kým si ho nevšimol ošetrovateľ.

     „Počujete ma?“ spýtal sa. „Ako sa cítite?“

     „Všetko ma bolí,“ odvetil Peter a mimovoľne zavrel viečka. „Som taký… unavený.“    

     A opäť zaspal.

     Ošetrovateľ chvíľu váhal, ale potom stlačil pohotovostné tlačidlo, aby upozornil doktora, že sa pacient začína preberať.

     O hodinu nato sa pri jeho posteli zišli štyria ľudia. Veliteľ tábora, doktor, psychiater a špeciálne poverený zástupca spoločnosti Bertman.

     „Chcem s ním hovoriť,“ prikázal Vash. „Zobuďte ho.“

     Stačila jedna jediná injekcia a Peter opäť otvoril oči. Bielka mal podliate krvou a chvíľku mu trvalo, kým sa mu zaostril zrak.

     „Vyzerá, že melie z posledného,“ zašomral psychiater.

     „Životné hodnoty má v norme,“ nesúhlasil Vash. „Vidíte to sám.“

     „Nech nám povie, čo sa stalo v hale,“ navrhol veliteľ tábora netrpezlivo a za to si vyslúžil od doktora nahnevaný pohľad.

     „Chlapče, vnímaš ma?“ spýtal sa Vash.

     Peter prikývol. „Áno.“

     „Spoznávaš ma?“

     „Samozrejme, pán doktor.“

     „Som veľmi rád, že si prežil tú katastrofu v továrni. Muselo to byť pre teba strašné.“

     „Mal som šťastie,“ odvetil Peter slabým hlasom. „Dúfam, že si nemyslíte, že za to môžem ja. V živote by som…“

     „Nie, nie, nie,“ upokojoval ho doktor. „Vieme, čo sa stalo. V podzemnom laboratóriu prišlo k poruche na prístrojoch počas procesu zlučovania vzácnych plynov. Vypukol požiar. Poplašný systém zlyhal a potrubia, ktoré privádzali plyn na tvoj výrobný úsek, explodovali. Oheň sa šíril rýchlo. Nič sme nezachránili. Pár špičkových laborantov, pomocné sily a asi dvadsať androidov padlo. Vráťme sa však k tebe. Zaujíma ma, ako si sa dokázal zachrániť. Kamerový systém zachytil, ako si naposledy stál pri výdajnom automate s androidom a o čomsi ste sa rozprávali. Hneď nato sa ozval výbuch a ty si sa rozbehol späť do haly. Prečo? Chcel si sa zachrániť?“

     „Nie,“ pokrútil hlavou Peter. „Mal som starosť o regeneračné moduly a zároveň som bol zvedavý, čo sa deje.“

     „To určite,“ zamrmlal veliteľ tábora.

     „Čo ti preletelo hlavou, keď si si uvedomil, že si v pasci?“ pokračoval Vash.

     „Neriešil som to. Iba som sa snažil presvedčiť androida, aby sa dostal na bezpečné miesto. Je to výborný pomocník.“

     „Chcel si zachrániť život robotovi?“ hlesol psychiater.

     Peter sa naňho zamračene pozrel, akoby nevedel, či si z neho nerobí žarty. „Výrobná cena androida je štyridsaťtisíc jednotiek, pane. Telo má z titánovej zliatiny a jadro má poháňané…“

     „Stačí, stačí,“ prerušil ho Vash. „Vieme, že ste odborník.“

     „Ten chlap je blázon,“ neudržal sa psychiater. „Celý ten experiment je zvrátený. Isteže, pracovník, ktorého zaujíma iba práca, je pekná vec, ale pozrite na realitu. Nemá žiaden pud sebazáchovy! Zachrániť život androidovi, dočerta! Toto nebudem počúvať!“

     Pobral sa preč a jeho nadávky boli počuť aj potom, ako za sebou zatresol dvere.

     „Navrhnete ďalšie testy, doktor?“ spýtal sa veliteľ. „Psychiater nechápe, o čo tu ide, ale mne je to jasné. Chlapík, ktorý podáva trojnásobný pracovný výkon a nerepce pritom? Srať na morálku.“

     „Isteže,“ pritakal Vash s úsmevom. „Peter, ako ťa ten android vlastne zachránil?“

     „Nespomínam si,“ pokrútil hlavou. „Hodil ma do regeneračnej komory a potom ma zahádzal dverami z ďalších modulov. Potom som stratil vedomie a prebral som sa až tu.“

     „Ani nevie, akú službu nám urobil,“ uškrnul sa Vash. „Škoda, že zhorel na popol.“

     „Zhorel, pane?“ prekvapene sa spýtal Peter. „Navrhol som mu, aby sa vyškriabal na nosníky. Mal by osemdesiatsedem a pol percentnú šancu, že sa zachráni.“

     „Určite to nestihol,“ trval na svojom Vash. „Mimochodom, páči sa mi, ako dokážete rátať z hlavy.“

     „Ďakujem. Pán doktor, môžem sa vrátiť na svoju izbu? Cítim sa omnoho lepšie.“

     Ozval sa veliteľ: „Ak doktor potvrdí, že si stopercentne fit, nedbám. Ibaže tvoja stará izba je už zabratá. Musíme ťa dať do izby so spolubývajúcim.“

     „Koho ste tam nasťahovali?“ spýtal sa Vash, ale veliteľ iba urobil veľavýznamné gesto.

     „Ach tak,“ pochopil. „Tak keď vás to dievča prestane baviť, vráťte izbu môjmu pacientovi. Nebudem sa trepať za ním cez celú väznicu.“

     „Isteže,“ súhlasil veliteľ.

     Zástupca spoločnosti sa celý čas iba prizeral a robil si poznámky. Potom vstal, zaželal všetkým dobrú noc a zmizol skôr, než mu stihli odpovedať.

     Počas ďalšej noci sa jeden z väzňov, mohutný a svalnatý chlap, nespokojne pretočil na svojej posteli. Odkiaľsi k nemu doliehal tichý plač a znervózňoval ho.

     Nakoniec to nevydržal. „Dočerta, odkiaľ to ide,“ zavrčal a zoskočil z vrchného lôžka, aby vypátral zdroj toho zvuku.

     A potom ho zbadal. Svojho nového spoluväzňa, ako si vzlykajúc pritláča na tvár podušku a telo sa mu otriasa od plaču.

     Schmatol ho za plece a pomykal ním. „Sklapni, dobre? Chcem sa vyspať!“ zahučal tak, až sa v ostatných celách pozobúdzali ostatní väzni a načúvali, čo sa deje.

     Ibaže Peter neprestával plakať. Chlap s ním po chvíľke stratil trpezlivosť. „Ešte raz zakňučíš a dám ti skutočný dôvod k plaču!“

     Zdrapil ho okolo krku a šmaril ho na zem. Peter sa poriadne doudieral a roztriasol sa. Rozplakal sa ešte väčšmi a objal spoluväzňa okolo nôh.

     „Ja som nechcel, nechcel! To som nebol ja! Preboha! Pochopte to!“ skučal a z úst mu vytekali sliny.

     „Dopekla!“ Chlap sa rozzúril a znechutene si prezrel zašpinené ponožky. „Toto si nemal, ty smrad,“ výhražne zasipel a zaťal päste.

     Skôr, než stihol dopadnúť úder, Petrovi sa znenazdajky zaiskrilo v očiach a uhol sa pred blížiacou sa ranou. Prudko vykopol nohami a zasiahol chlapa priamo do hrude, až ho sotilo k mrežiam.

     Prebudení väzni v najbližších celách už napäto striehli, tušili blížiacu sa drámu. Niektorí stlačili pohotovostné gombíky a stráž sa dala do pochodu. Nijako zvlášť sa však neponáhľali.

     Peter sa medzitým vrhol na súpera, ktorý bol zaskočený jeho rýchlosťou. Dostal úder priamo na bránicu, ktorý mu vyrazil dych a vzápätí mu ďalší dolámal pár rebier. Schúlil sa do klbka, ale Peter priskočil a vrazil mu prsty do očí. Chlap skríkol od bolesti a naslepo po ňom chniapal rukami, až kým mu v pravej ruke zrazu nepraskla kosť. Silná bolesť ho ochromila a ani si nestačil uvedomiť oceľový stisk na hrdle, ktorý mu v krátkej chvíli rozdrvil priedušnicu, a z roztrhnutej krčnej tepny sa vyvalil horúci prúd krvi.

     Zvalil sa na zem a po pár sekundách nastalo ticho. Peter sťažka dýchal a odstúpil od nehybného tela. Vtedy sa ostatní väzni rozvrieskali, kričali a dupali, keď sa rozsvietili svetlá a oni videli, čo sa stalo.

     Stráž dobehla pri celu a s odporom cúvla. Peter kľačal pri mŕtvole a hlavu mal položenú na jej hrudi. Stonal a skučal, ako zviera v nesmiernych bolestiach. Dozorcovia otvorili dvere a okamžite ho začali biť elektrickými obuškami. Telo sa mu začalo zvíjať v kŕčoch a váľal sa na drsnej, betónovej podlahe, až kým ho nedorazil úder okovanej čižmy priamo do čela. S tvárou pritlačenou k zemi mu založili oceľové putá na ruky aj nohy a odvliekli ho preč za neustáleho pokriku ostatných väzňov.

     Vash bol úplne vyvedený z miery, keď ho uprostred noci vytiahli z postele a musel utekať na nemocničné oddelenie. „Čo sa deje?“

     „Jeden z vašich zverencov napadol spoluväzňa a dobil ho na smrť,“ odsekol dozorca. „Na mieste je už veliteľ tábora, ktorý ho chce dať okamžite popraviť.“

     „Popraviť? Nezmysel!“ odvrkol doktor. „Na to potrebuje môj súhlas.“

     Ďalej išli už mlčky, až kým nedorazili na miesto.

     „Čo do…?“

     „Dobré ráno, pán doktor,“ pozdravil Peter. Bol celý bledý v tvári, ale tváril sa spokojne. „Ste prekvapený?“

     „Hovorím, že zošalel,“ vyhlásil veliteľ. „Na zázname z kamery máme zachytený celý incident. Chcete si ho pozrieť, pán doktor?“

     „Nie.“ Odmietal sa priblížiť k Petrovi na viac ako pár krokov, hoci bol pripútaný k silnej mreži pri posteli. Krvavé škvrny na jeho šatstve a dobitá tvár v ňom vyvolávali iba hlboký odpor.

     „Takže zastreliť,“ skonštatoval veliteľ. „Psychiatra som nedal zavolať, lebo by mal zas nejaké námietky a hubu plnú sračiek. Stráž, odveďte mládenca na dvor a dožičte mu rýchly koniec.“

     Peter sa na tom schuti zasmial, ale stíchol, keď dostal s tvrdým obuškom po tvári. Vypľul na zem chuchvalec krvi. „To bolelo.“

     „Veliteľ, tento muž nebude popravený,“ rozhodol Vash.

     „Čo s ním chcete urobiť?

     „Pošleme ho do Bloku. Tam už budú vedieť, čo s ním.“

     Veliteľ naňho pár sekúnd zízal a potom si veľavýznamne odkašľal. „Máte pravdu. Škoda, že mi to neprišlo na um skôr.“

     „Teš sa chlapče,“ zasmial sa Vash. „Vybavíme ti teplé miestečko.“

  • Facebook
  • Twitter
  • Google+
  • Linkedin
  • Pinterest

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto:

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close