Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views :

#ukážka #exorcizmus #prekliatie #kapitola5

/
/
/
380 Views

Zhodila zo seba kabát. Pod ním mala iba tenkú blúzku.

Kňaz zahvízdal pri pohľade na jej zakrvavené rukávy. „Na rukách nemáte žiadne známky zranenia,“ preniesol bezvýrazne. „To nie je dobré. Vlastne je to veľmi zlé.“

„Prečo?“ Chytil ju za ľavú ruku a dôkladne preskúmal jemnú bielu kožu na predlaktí. V jej očiach bola úplne neporušená, ale on si všimol drobné, takmer nepatrné biele jazvičky, vytvárajúce akúsi štruktúru. Až príliš mu pripomínala symbol, ktorého blízkosť v ňom vyvolávala až fyzickú nevoľnosť.

Náhle ju pustil, akoby dostal zásah elektrickým prúdom. „Hneď som späť,“ zamrmlal.

O chvíľku sa vrátil a dal jej pero a papier. „Napíšte mi vaše telefónne číslo, adresu a taktiež čísla alebo adresy všetkých, ktorých sa tento prípad dotýka,“ prikázal. „Budeme v kontakte.“

„Tie telefónne čísla vám môžem aj nadiktovať,“ navrhla. „Nie, musia byť aj na papieri. Len také malé bezpečnostné opatrenie, viete?“

Usmial sa, ale nevysvetlil, ako to myslel, a ona sa radšej nepýtala. Dala sa do písania a len čo bola hotová a uložila si do mobilu aj kňazovo číslo, už ju vyháňal preč.

„Choďte rovno domov. Nikde sa nezdržujte a hlavne sa vyhýbajte tomu domu. Volajte mi len v nevyhnutnom prípade.“

„Dobre, ale kedy mi dáte vedieť, čo ste zistili?“ stihla sa spýtať, kým kráčal pred ňou dlhými krokmi. Ledva mu stačila a musela pobehnúť.

Iba mávol rukou a druhou sústredene ťukal do svojho mobilu. Prsty sa mu pohybovali tak rýchlo, až užasla. Pochopila, že s ňou viac diskutovať nebude.

„Zbohom a ďakujem,“ rozlúčila sa vo vchode kostola. „Nemáte za čo ďakovať,“ odvetil a na okamih zdvihol pohľad od displeja. „Boh s vami.“ A zmizol.

Ponáhľala sa k autu. Nohy mala akési vratké, cítila, že potrebuje niečo na posilnenie. Tešila sa domov, tam, kde všetko dávalo dokonalý zmysel. Braňo už určite bude doma, utešovala sa. Máme o čom diskutovať. Vedela, že si ju vypočuje a nebude ju odsudzovať. A keby aj, netúžila po ničom inom, iba po jeho pevnom objatí a láskavých slovách. Vždy jej vedel zdvihnúť náladu a nikdy sa ničoho nebál. Mala v ňom istotu, po akej túži každá žena.

Pri šoférovaní sa jej rozbúrené myšlienky upokojili a strach zmiernil. Od kláštora prešla na Hlohovú ulicu a chvíľu musela počkať, kým našla medzeru medzi autami, ktoré neprestajne prúdili oboma smermi. Bola dopravná špička. Vliekla sa lenivým tempom, až kým neprišla ku kruhovému objazdu. Zastala, dala prednosť obdratému a doškriabanému sedanu a vtedy si to všimla.

Ostrovček na kruhovom objazde sa zvláštne vzdúval. Mala pocit, že pod jeho povrchom je živá bytosť, ktorá rovnomerne dýcha, mrví sa a dvíha pôdu nad sebou.

Niečo tam spí, uvedomila si. Alebo niekto.

Prebralo ju až zúrivé trúbenie šoférov, ktorí za ňou stáli. Potriasla hlavou a snažila sa sústrediť na cestu. Vyrazila a zaradila sa za nákladiak, ktorý sa lenivým tempom otáčal na objazde späť do mesta. Kútikom oka stále vnímala pohyb ostrovčeka. Nezreteľný, ale stále tam bol. Bola si istá, že sa hýbal, aj keď bola už ďaleko v centre. Cítila vzdialené záchvevy a zimomriavky, ktoré jej stále prechádzali po tele.

Zavolám Jurajovi, napadlo jej, ale nebola si istá, či nie je už iba zbytočne paranoidná. Triasla sa ako osika, ale volant držala pevne. Až doma, rozhodla sa. Až doma.

Auto sa nedočkavo hnalo do kopca na Šafárikovej ulici a Miška si pri základnej škole, ktorú kedysi navštevovala, uvedomila, že sa ženie takmer deväťdesiatkou.

Spomaľ, ty hlúpa, vynadala si. Si stále v meste.

Previnilo pozrela do spätného a takmer čakala, že sa za ňou objaví policajné auto. Nič také sa nestalo a uľahčene si vydýchla. Doma si ihneď napustím horúcu vaňu a spravím si čaj. To je to, čo potrebujem.

Chcela úplne vypnúť, nič neriešiť a byť schopná ísť na ďalší deň do práce. V kútiku duše však vedela, že malá, ale podstatná časť jej mysle sa bude stále zaoberať tým, čo zažila.

Už vyšla z mesta a bola nútená podradiť kvôli ostrým zákrutám. Doľava a o chvíľu doprava. Blížila sa k Šiancu, ale tam až neprišla. Blížila sa posledná zákruta, ale jej auto nečakane zrýchlilo.

Zdesená Miška do nohy dostala silný kŕč a prišliapla plynový pedál. Vykríkla od bolesti a strachu. Nedokázala nohu uvoľniť, ba ani ňou pohnúť. Inštinktívne šliapla ľavou nohou na brzdový pedál.

Vtedy si uvedomila, že beštia, ktorú šoférovala, sa v jedinom okamihu zmenila na skutočnú Beštiu. Brzdový pedál nereagoval. Akoby ani nejestvoval. Stláčala ho znova a znova, ale naprázdno. Už bola takmer pri ľavotočivej zákrute, ale tachometer ukazoval rýchlosť vyše sto kilometrov za hodinu.

Retiazka s krížikom sa na jej krku začala prudko mykať a trhať. Bola taká vyľakaná, že si to všimla, až keď retiazka sebou trhla a bolestivo sa jej stiahla okolo priedušnice. Zalapala a nedokázala sa nadýchnuť. Jednou rukou sa pokúšala strhnúť retiazku z krku a druhou zašmátrala po ručnej brzde.

Nedosiahla na ňu. Auto vyletelo z cesty ako blesk. Poskočilo na kope kamenia, ocitlo sa vo vzduchu a motor iba zúrivo, bezmocne reval.

Šofér, idúci za Miškou, by bol odprisahal, že sa auto pred ním zmenilo na štartujúcu stíhačku, ktorá vzlietla a vzápätí sa stratila za kopcom. Miška si iba inštinktívne uvedomovala, že sa blíži náraz. Stále sa snažila zachytiť retiazku, aby sa uvoľnila z jej škrtiaceho zovretia, ale márne. Zahmlilo sa jej videnie a vzápätí sa auto zvalilo na pravý bok a pogniavilo celú karosériu. Zmizni, vravím ti, zmizni! kričal hlas v Miškinej hlave.

Športové bezpečnostné pásy sa jej mocne zaryli do ramien a brucha, zatiaľ čo sa auto bezmocne kotúľalo dole svahom, meniac sa na neforemný kus vraku. Beštia umierala, ale nevzdávala sa. Odmietala sa poddať fyzikálnym zákonom a motor stále bežal. Silné údery a otrasy odtrhli kolesá, roztrieštili nápravu, stlačili kapotu na neforemnú placku a porozbíjali všetky okná.

Beštia konečne zastala. Zasyčala, ale to bol len predsmrtný výkrik motora, ktorý konečne stíchol a začalo sa z neho dymiť. Z prederavenej nádrže sa začal valiť benzín.

Miška ležala stlačená pod kapotou, nohy mala ako vo zveráku a ruku ohnutú v neprirodzenom uhle. Celá nehoda jej pripadala… ako niečo neskutočné. Bláznivé dielo filmového režiséra alebo maliara, maľujúceho výjav z grotesky. Adrenalín ovládol jej zmysly, cítila sa živá ako nikdy. Krv sa z nej valila prúdom, ale bolesť prestávala cítiť. Prinajmenšom mohla dýchať. Retiazka uvoľnila svoje zovretie a ona mohla dýchať. Pravý bok mala prepichnutý ostrým kusom železa.

Z posledných síl pohladkala ukazovákom lakťovú opierku. „Počínal si si dobre,“ zašepkala. „Statočné autíčko.“ Nemohla to odprisahať, ale verila, že auto si nešťastne odfúklo.

Skôr, než ho zachvátili plamene.

[download id=”1064″]

  • Facebook
  • Twitter
  • Google+
  • Linkedin
  • Pinterest

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto:

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close