Zámok

K edy ste zistili, čo sa tam deje?

Asi o pol roka som si uvedomila, že percento zranených chovancov je vyššie, ako som predpokladala. Pátrala som po príčinách. Vypočula som personál, snažila som sa nájsť vinníka. Nehovorím, že neprichádzalo často k potýčkam, bitkám a útekom, ale vďaka novým opatreniam sa znížili na minimum. Išlo tam o niečo iné. Prezradil mi to až sedemnásťročný chovanec Daniel Mak. O pár mesiacov sme ho mali prepustiť.

Čo vám povedal?

Tvrdil, že v zámku straší a vraj sa raz za rok rozhorí vatra na náprotivnom kopci. Jeho izba bola umiestnená v južnom krídle na druhom poschodí, mal teda výhľad na celú Oboru. Podľa jeho slov prichádzalo v tom období na zámku k množstvu nehôd a zranení. Pýtala som sa ho, či ide o kanadský žartík. Poprel to a snažil sa ma nahovoriť, aby som v noci zostala na zámku a sledovala ten jav. Sľúbila som mu, že to zvážim. Už pár dní som pozorovala u chovancov aj personálu akúsi nervozitu a ostražitosť. Kolovali medzi nimi nejaké reči, ale nič viac sa ku mne nedonieslo.

Dodržali ste svoj sľub?

Sľúbila som, že si to premyslím a to som aj spravila. Dospela som k názoru, že ide iba o nevinný žart. Možno niekto z personálu na to nahovoril chlapca, aby zistil, či dám na nejaké strašidelné historky. Uzavreli stávku, myslela som si. Vypustila som to z hlavy. Mala som v tom čase dosť starostí, muž ležal doma s chrípkou a ja som sa snažila zabezpečiť chovancom na Štedrý večer viac darčekov.

Čo sa dialo potom?

Zo všetkých síl som sa snažila udržať počas Vianoc v ústave dobrú atmosféru. Väčšie prídely, viac aktivít. Aj tak bola nálada na bode mrazu. Akoby všetci čakali na nešťastie. Na Štedrý deň prišlo pri obede k roztržke medzi chovancami. Daniel sa pochytil so susedom a udrel ho do tváre. Podarilo sa nám ich rozdeliť skôr, ako si stihli vážnejšie ublížiť. Akákoľvek snaha zistiť, čo sa medzi nimi stalo, bola márna. Ani jeden z nich nič nepovedal. Prikázala som, aby Daniela zavreli na dvadsaťštyri hodín na samotku. Nevzpieral sa, ale tváril sa čudne. V očiach mal prázdnotu. Díval sa na mňa, akoby som ho poslala na popravu. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Iba som stratila náladu a poobede som sa ponáhľala domov.