Zvrátené mesto

Ukážka

K eď sa Lucia prebrala, uvedomila si bolesť a tmu. Pokúsila sa skríknuť, ale do úst jej natlačili hrubú tkaninu. Nezadržateľným tempom v nej rástla pani-ka. Nohy mala roztiahnuté a ruky pripútané o železný rám postele. Nahá sa divo zmietala, odierajúc si kožu na zápästiach a členkoch o chladný kus kovu. Spamätala sa, až keď jej po prvotnom ošiali stiekli po rukách a nohách tenké pramienky krvi.
Mala pocit, že sa zadusí, a keď ju naplo na vracanie, radšej naklonila nabok hlavu, aby sa náhodou nezadusila vlastnými zvratkami. Nasilu prehltla a z očí sa jej vyvalili prúdy horúcich sĺz. Snažila sa premýšľať, ale bola ako omráčená. Nemohla sa sústrediť.
Kde to som? Nešťastne sa snažila v duchu rozpomenúť. Premýšľaj! Ako som sa tu ocitla? Čo sa to deje, dopekla!
V hlave sa jej postupne vyjasňovalo. Bol piatok či sobota?
Bola v pube na pive s Máriou a potom išla domov. Kráčala pešo, do svojho malého bytu kúsok za poštou. Ulice boli prázdne, až na pár výrastkov potulujúcich sa s nešikovne skrývanými fľašami v rukách. Prišla k svojmu vchodu a potom...
Potom som ucítila sladkastý zápach a stratila som vedomie, došlo jej s hrôzou.
Rozbolela ju hlava, akoby sa jej do lebky vnáralo naraz tisíc klincov, ktoré mučivo postupovali čoraz hlbšie a hlbšie do mozgu. Cítila nesmierny smäd, zároveň sa jej chcelo cikať. Držala to v sebe dovtedy, pokým vládala. Napokon zastonala, keď mala pocit, že jej roztrhne brucho od bolesti. Prudko z nej vyrazil teplý prúd moču, zmáčal jej stehná a vpíjal sa do tenkého matraca. Miestnosť sa čoskoro naplnila ostrým, kyslým zápachom, ktorý jej na okamih nebezpečne zdvihol žalúdok.
Roztriasla sa pri pomyslení, že sa z tejto situácie nedostane so zdravou kožou. Ignorovala bolesť a triašku a pokúšala sa vypľuť handru z úst. Mala ich však prelepené lepiacou páskou. Po minúte, piatich alebo možno aj po hodine, celá vyčerpaná prestala tlačiť jazykom a hýbať unavenou čeľusťou. Nemalo to zmysel.
So slabým vzlykom sa dala opäť do práce, šúchajúc si tvár o nahé plecia. Páska nebola prilepená príliš pevne. Povoľovala. Lucia zdvojnásobila svoje zúfalé úsilie, až kým nebola schopná kúsok po kúsku tlačiť handru z úst. Páska sa uvoľňovala a išlo jej to čoraz ľahšie.